Zavináč @ je v dnešnej dobe najčastejšie používaným špeciálnym znakom, ale väčšina ľudí ho nevie napísať na počítači a popritom je to veľmi jednoduché a spôsobov ako si s tým poradiť je niekoľko.

V následujúcich riadkov si ho predstavíme.

Písanie zavináča pomocou Alt Gr (Pravý Alt)

1. Vedľa medzerníka vľavo si nájdete klávesu alt (niekde je ako alt gr). Tu stlačíte a podržíte
2. Pokiaľ držíte klávesnicu, tak krátko zatlačte na písmeno V. @ je napísaný.

Zavináč cez klávesu ľavý alt a ctrl

Postup je rovnaký ako v predchádzajúcom, ale s tým rozdielom, že miesto pravého Alt držíme súčasne dve tlačítka a to ľavý alt (pri medzerníku) a ctrl.

ASCII kód pre znak @

1. Najprv si stlačíme ľavý alt (pri medzerníku) a podržíme.
2. Potom vyťukáme na numerickej klávesnici číslo 64. Potom ľavý alt pustíme, tak napíšeme zavináč. Pre tento postup s použitím ASCII kódom je potreba mať numerologickú časť klávesnice.

Znak @ v Office Powerpoint, Word a Excel

Vo všetkých programoch Office, vrátane najpoužívanejších programov ako Powerpoint, Word a Excel, je možné vkladať špeciálne symboly priamo z knižnice znakov. Stačí keď hore v panelov nástrojov, pôjdete do sekcie „Vložiť“ potom vpravo v kartách otvoríte položku „symbol“, kde si už vami hľadaný znak nájdete, po kliknutí naň sa vám automaticky napíše.

Tu ho skopírujte @

Pokiaľ sa radíte do úplných lajkov čo sa týka počítačov alebo sa vám ho len z nejakého dôvodu nedarí napísať, nič sa nedeje. Nikdo nie je dokonalý. Jednoducho si ho v texte označte miškou, zároveň stlačte klávesu Ctrl a písmeno C (klávesová skratka pre kopírovanie). Prejdite na miesto kde si chcete znak napísať a súčasne zatlačte Ctrl a písmeno V (klávesová skratka pre vloženie). A máte napísaný @.

Písanie @ v operačnom systéme Apple

Ak máte aktívnu slovenskú klávesnicu, tak @ napíšete kombináciou Alt (Option) a 2.

K čomu @ slúži

@ je užívaný hlavne v oblasti online komunikácie a to predovšetkým v emailoch. Je súčasťou každej emailovej adresy, kde slúži na oddelenie unikátneho uživateľského mena a mena domény. V angličtine sa mu hovorí aj at sign, at symbol alebo jednoducho alt. Je to preto že pôvodne slúžil ako skratka k vyjadreniu jednotky za kus. V praxi to vypadalo takto: 20 apples @ £1 = 20£, to znamená 20 jabĺk po 1 libry stojí 20 libier.

Hlavné využitie @ v súčasnosti

V súčasnosti existujú tri hlavné využitia zavináča na internete. Nezahrňujeme do toho programátorské použitie, pretože sa týka len špecifickej skupine ľudí.

Email

O emailu sme hovorili už vyššie, teraz to trocha rozvedieme. Predtým než vznikol internet, tak ako ho poznáme teraz, existoval primitívny komunikačný systém ARPANET. Ten umožňoval komunikáciu len medzi používateľmi ktorý boli pripojený k tomu istému počítaču, to trvalo do roku 1971. V roku 1971 Raymon S. Tomlinson (programátor pôvodom z USA) prišiel s nápadom vložiť zavináč medzi používateľovo a počítačove meno. Ten umožňoval komunikáciu medzi ľuďmi pripojenými k rôznym počítačom. Táto myšlienka sa uchytila a zabezpečila vznik internetu tak ako ho poznáme teraz. Celý Tomlinsonov koncept emailovej komunikácie je celosvetovo používaný, a to bez jedinej zmeny, to je v internetovej oblasti nevídaný úspech.

Onine diskuzie a fóra

V rôznych online platforiem, ktoré nemajú tématicky zaradené diskusie sa používa @ v odpovedi ktorá sa týka niakej konkrétnej osoby, príspevku ktorý sa objavil skorej. V praxi to vypadá nasledovne, Lukáš niečo napísal a Viktória na to chce reagovať. Avšak na to aby vytvorila prepojenie medzi Lukášovou správou a svojou odpoveďou musí ju označiť. Najvhodnejšie je označenie na začiatku takto: @Lukáš. Takýmto spôsobom je toto využívané aj v prípadoch, keď chceme niekomu napísať správu a v rámci nej chceme zmieniť niekoho tretieho, ktorého sa to týky, ale ktorému ju neposielame.

Sociálne siete

Ide rovnaké použitie označenia konkrétnej osoby, ako je u zmienených diskuzií a fórach. Väčšine ľudí v tejto súvislosti je známy Twitter, ale ten nie je ani zdaleka jediná platforma, ktorá podporuje tento systém. Niektorých by mohlo napadnúť, že skoro rovnakým spôsobom sa na sociálnych sieťach používa hashtag – #. Svojím spôsobom to je pravda, ale existuje niekoľko rozdielov. Tým najdôležitejším je že @ označujeme konkrétne osoby, ako sú naši kamaráti alebo blízky, zatiaľ čo # označujeme prakticky čokoľvek a kohokoľvek.

Zavináč vo svete

Keď sa nad tým človek zamyslí, dojde mu, že pomenovanie zavináč má československý rozmer. Vychádza to z istej podobnosti s onou rybou pochúťkou. Vo svete si vymysleli svoje mená, niektoré sú originalnejšie ako tie druhé, v závislosti od toho čo tento znak ľuďom v rámci danej zeme, pripomína. Preložené do slovenčiny sa tak môžeme stretnúť so slimákom, štrúdľou, myšou, psom, opičím chvostíkom, ružou, prasačím chvostíkom, kačiatkom, mlokom, škoricovým zívitkom, cyklónou, kapustou alebo chobotom. Samostatnú kategóriu tvoria niektoré románske jazyky, u nich pomevanie pochádza zo starej nemetrickej hmotnostnej jednotky arroba, ktorá bola označovaná práve týmto symbolom.

Pôvod a história

Skutočný pôvod a význam zavináča je zahalený tajomstvom, navzdory tomu môžeme však povedať, že bol @ použitý už v roku 1345, a to konkrétne k bulharskom prekladu gréckej kroniky od Konstatina Manasse. V diele nahradzuje veľké písmeno alfa v slove amen.

Známe významné prvé použitie znaku pochádza z obdobia 16. storočia nášho letopočtu, keď slúžilo k vyjadreniu „štandartizovanej“ nemetrickej objemovej a váhovej jednotky amfora v Taliansku. Zhruba v tej istej dobe začal byť @ používaný v Portugalsku a Španielsku ako skratka pre jednotku hmotnosti zvaná arroba (zhruba 11,5 km).

Využitie v programovacích jazykov

Zavináč je často pužívaný aj v rámci programovacích jazykov, ale jeho funkcia sa líši. Túto problematiku tu nebudeme rozoberať ale pre zaujímavosť si predstavíme niekoľko príkladov.

1. PHP – píše sa pred konkrétnymi funkciami ako prevencia chýb, ktoré by mohla táto funkcia generovať.
2. CSS – používaný v rámci špeciálnych príkazov mimo CSS
3. Java – označuje anotácie, ktoré majú vplyv na prevedenie a preloženie kódu
4. Ruby – odlišuje lokálne premenné metódy od premenných objektov
5. Python – umožňuje dekórovať funkciu
6. Pascal – plní funkciu referenčného operátora, cez ktorého sa zisťuje adresa promenné

Facebook

Pinterest

Twitter

Linkedin